Píšem, Píšeš, Píše..

Moments.

15. března 2014 v 11:52 | Zivabbi
Yumin posledný článok na druhom logu sa volal how the hell did we end up like this ? Keď som dnes klikla na tento blog,
prišla som nato, že mi to asi chýbalo. Haha, nejdem sa tváriť, že si zaslúžim Pulitzerov cenu za písanie,
ale každý ma niečo, čo ho baví. A blog, teda lepšie povedané, asi písanie, ma bavilo. A snaď ešte baví.

Môj život (teda asi aj Yumin, ale píšem to hlavne za seba), sa za posledný rok a pol zmenil. Presťahovali sme sa, študujeme na vysokej škole, sme serióznejšie (hahaha), dospelejšie, krajšie, ale aj skromnejšie samozrejme :D Nie nie, vážne. Tejto zmeny som sa dosť bála, veď sme nevedeli do čoho ideme, kam, s kým, aké to bude a či sa nám to bude páčiť.

A viete čo? Mne sa tu teda dosť páči. Bratislava. Hlavné mesto Slovenska.

Existujú rôzne názory na toto mesto. Niektorí ho hejtujú, milujú či neriešia. Všetko má svoje pre a proti, ja sama som ako dieťa tvrdila, že BA sa mi nepáči, Praha a Viedeň sú oveľa lepšie, krajšie hlavné mestá. A viete čo ? Bola som malá sprostá a ešte aj s blbým názorom :D

Nejdem porovnávať neporovnateľné, ale mám to tu rada. Teraz nevravím len o ľudoch, ktorých som spoznala, ale aj o miestách. Môžete sedieť niekde na intráku pri pc a tvrdnúť na izbe alebo sa zdvihúť a rozhliadnúť sa okolo seba.
Nakoľko je náš intrák tak krásny ako je, radšej som zvolila druhú možnosť a šla vonku.

A viete čo ma čakalo ? Svet. Krásny slnečný deň, taký, aký je škoda zahodiť len tak a premrhať. A ak sa nevieme tešiť z maličkostí, nebudeme sa vedieť tešiť z ničoho... Aj keď sa vraví, že nič nie je dokonalé, toto bolo. :))



Niekedy potreujete k životu veľa. No niekedy si stači obuť tenisky, tepláky, tričko, pustiť si dobrú hudbu a otvoriť oči.
Môžete bežať, no nemusíte. To je len na Vás. Ale užívať si môžete vždy :) A to ja teda plánujem !!!

That awkward moment between your birth and death.

9. dubna 2012 v 21:46 | Zivabbi
That awkward moment called life.
" And the more you care, the more you have to lose. " (HP)
Harry Potter je pre mňa detstvo. Fenomén, sága, brak či dobrý biznis? Je mi absolútne jedno, čo si o tom kto myslí. Pre mňa to znamená viac. Pretože keď je svet okolo taký aký je, je tu Rokfort. Áno, znie to pateticky, ale buďme úprimní. HP nás/mňa naučil, čo je v živote podstatné. Rodina, kamaráti, láska. A aj to, že svet sa nedelí na dobrých / zlých a že tí, ktorých milujeme sú tu vždy s nami...
" because a real friend would know about all the crap I have been dealing with lately " (Peyton, OTH)
Posledné 3 dni zase závislačim na seriáloch. Šunka, koláče a šalát mi nechutia, tak ležím, jem uhorkový šalát a pozerám na život amerických teenagerov. Aj keď je to úplne niečo iné ako tu na Slovensku, mám pocit, že niektoré veci sú všade rovnaké. Ľudia, na ktorých vám záleží, na vás pekne povedané kašlú, niektorí vás ignorujú, niktorí majú na háku. A bohužiaľ sú medzi nimi aj takí, ktorí boli niekedy centrom vášho sveta. O ďalšich problémoch ano nehovoriac.
" stop trying to control everything and just let go"
Asi najlepší citát. Veď načo je dobré sa trápiť nad všetkým? Ničíme si svoj život starosťami, mrháme super chvíle špekulovaním, dopredu ľudí odsudzujeme, sme negativisti, vravíme ale nerozmýšľame...
Už veľa krát som si povedala, že sa na všetko vybodnem. Ale asi neviem byť taká. Asi musím mať pocit, že môžem niekomu zavolať a že mám kamarátov. Ale teraz ten pocit nemám, tak je to tak či tak jedno, nie...?

I am not telling you it is going to be easy, I am telling you it would be worth it.
That awkward life.

The story.

16. srpna 2011 v 21:49 | Zivabbi
Mám potrebu napísať dlhý článok. Možno vám príde bez pointy, možno si ho ani neprečítate, možno si ho píšem sama pre seba, možno vám bude pripadať ako článok 12ročného decka. Nikdy som netvrdila, že viem písať a nikdy som tiež netvrdila, že tento článok bude bez akejkoľvek gramatickej chyby. Nezvládam chat na FB, článok, hudbu a kňučiaceho psa naraz.)

...prejdime k článku...
Nemyslím si, že som niečim výnimočná, ale nemyslím si ani, že som ako väčšina dievčat mojho veku. Myslím také tie kočky, ktorých jediná zábava je ísť na diskotéku, vy...viť sa s každým opitým chalanom a tak ďalej... Zvyšok si už určite viete domyslieť.
Toto nie je pointa článku, k pointe možno ešte prídeme...
Tak poďme nato! Prišla som domov, zaparkovali sme pred garážou, môj pes sa rozbehol k ceste a ja som išla za ním, aby ho neprešlo auto... A vtedy som si ho všimla... Koho? Na tom nezáleži. Hovorme mu človek. Niektorých ľudí stretnete a ste zato vďační, niektorých poznáte od detstva a ani si neuvedomujete, ako ich máte radi. To je asi ten prípad... A potom sa niečo muselo stať (vždy sa niečo musí dosrať). Ako to už býva, ten niekto, alebo teda niekto plus jeho rodina sa odsťahovali na druhý koniec Slovenska. Neviem, čo to so mnou zrobilo... Ale chýbali mi. Možno sa mi daný človek páči, možno som stále decko, ktoré som bola niekedy a možno znovu túžim liezť s ním po preliezkách a hrať bedminton.
Niekedy mám dosť obrázkov na imgfave, kde sú všetci smutní, majú zlomené srdcia, píšu depresívne quoty a podobne. Asi by som klamala, keby som povedala, že ich nechápem. Ak potlačím to racionálne v sebe (nie, teraz nemyslím chlebíčky), naozaj ich chápem. Pre niektoých ľudí nebudete nikdy dosť dobrí, nevera je dnes celkom "in"...- možno preto je tak veľa smutných obrázkov a ľudí... A čo som tým chcela povedať? Snáď iba to, že treba mať ciele a sny. Neviete ako a skončíte ešte lepšie ako ste očakávali. Zvykla som si, že vždy sa všetko nejak porieši. Či dobre alebo zle, ale život ide ďalej. Ako raz Hagrid povedal: "Čo ma prísť, príde, a keď to príde, budeme si s tým musieť dať rady." A možno raz príde aj to, že naše cesty sa s daným človekom spoja a už sa nerozdelia... A ako sa to nestane, život pôjde ďalej...



Tento článok som písala presne 49 minút. Keď som si ho v hlave formovala, bol úplne o niečom inom. Nevadí. Mne určie nie a pochybujem, že vy ste s čítaním došli až po koniec.)

The Book N.2

10. února 2011 v 22:18 | Zivabbi
All in one:

Zapla si Pokec a začala odpovedať na správy od chalanov, ktorých síce vôbec nepoznala, ale aj tak jej písali. Samozrejme, neboli to vety typu: Ahoj. Ako sa máš? :) Chalanov v tejto dobe ani najmenej nezaujímalo, ako sa má.

Všetkých do jedného zaujímalo len to, kedy s nimi môže ísť von. Hľadali všetci do jedného pravú lásku? Ťažko povedať... Pravdepodobnejší variant je, že chceli ísť s babou von, pár dní s ňou chodiť  a potom "využiť situáciu, zneužiť a odkopnúť."

Samozrejme, nemôžeme ich všektých hádzať do jedného vreca. Zopár ich takých nebolo. Ale fakt len zopár. Bohužiaľ. 
No na tých normálnych, ktorí stáli o normálny vzťah, ona šťastie nemala. A tak sa podriadila tým "týpkom", ktorý chceli len "využiť situáciu, zneužiť a odkopnúť". Veď čo iné jej ostávalo?

Podriadila sa dobe. Dnes, v časoch kedy trinástky chodia zmaľované ako prostitútky z D1ky, nebola ničím výnimočným. Stala sa obeťou svojej generácie. Roztomilé dievčatká zo škôlky sa zmenili na sokyňe v láske. A taktiež v tom, ktorej dá otecko viac peňazí na make-up, laky na nechty, značkové oblečenie, nové topánky... Jediné hobby, ktoré jej bolo blízke, bolo ísť do nákupného centra. A nie občas, tak ako chodia všetci, ona tam totiž trávila každú svoju voľnú chvíľu- tak ako jej spolužiačky a zároveň kamarátky. Sledovali oblečenie ľudí, vysmievali sa z nich a kritizovali, balili pekných chalanov a tých druhých ponižovali... To im išlo! No že ľudia sa smejú z nich, ako si dobrovoľne kazia detstvo im bolo jedno... Prečo chceli starnúť rýchlejšie? Ak si vezmú opätky, budú z nich dámy? Boli smiešne... Žiaľbohu, neuvedomovali si to. A práve preto trávili veľa času na Pokeci.

The Book N.1

4. února 2011 v 17:55 | Zivabbi
Zapla si Pokec a začala odpovedať na správy od chalanov, ktorých síce vôbec nepoznala, ale aj tak jej písali. Samozrejme, neboli to vety typu: Ahoj. Ako sa máš? :) Chalanov v tejto dobe ani najmenej nezaujímalo, ako sa má.

The Book

4. února 2011 v 14:59 | TabbiThron
...alebo pokus napísať knihu.
Alebo len napísať, v akom psychickom rozpolžení sa momentálne cítime.
Alebo napísať, aký je život krutý.
A aký nádherný dokáže byť.
Možno len vystihnúť slovami život tejto mladej generácie.
A možno z toho aj tak nič nebude.
:)

Let us begin.

TabbiThron
_________

Zapla si Pokec a začala odpovedať na správy od chalanov, ktorých síce vôbec nepoznala, ale aj tak jej písali. Samozrejme, neboli to vety typu: Ahoj. Ako sa máš? :) Chalanov v tejto dobe ani najmenej nezaujímalo, ako sa má.

Zivabbi píše 0.06

30. ledna 2011 v 21:34 | Zivabbi
Po dlllhom case mam pocit, ze tu chcem nieco napisat... 

? - presne toto. takyto otaznik je v mojej hlave, lebo neviem co ma stve a ci vobec ma nieco stve. ale pekne po poriadku...

spoluziacka sa dala dokopy so spoluziakom. je to super, prajem im to (vazne!), len som sa tak zamyslela... ze: caka toto aj mna? kedy? a hlavne, kto to bude /ak niekto vobec hej/ .)
dakedy so sebou nwm sama vydrzat, preto tomu nedavam velke nadeje :D

ale vazne, najst si niekoho je podla ludi zivotny uspech. v dnesnej dobe je to tazke. blaaa bla bla!
mozno to je divne, ale doteraz som nemala potrebu vylievat si svoje city nad tym, ze som sama. asi som s tym zmierena alebo co... ale co je lepsie? brat to normalne- ked to pride, ptm okej- alebo sa vrhnut na nejaku diskoteku a zbalit prveho nadrzaneho chalana? ako sorry man, ale toto je dnes realita. a ja tak nechcem dopadnut. moznoze tym 13rocnym p/i/yranam, ktore uz maju minimalne 4teho frajera by som bola na smiech, ale je mi to jedno. a viete preco? lebo som spokojna!

noooo okej, mozno nie som spokojna :P  za vsetkym je nejake ale. myslim si vsak, ze byt IN RELATIONSHIP je overrated. nechcem byt ako nejaka feministka, no so vztahmi su aj problemy... minimalne tie nemusim mmntalne riesit :P

a dalsia vec, clovek chce vzdy viac. nazorny priklad: mate vsetko super perfektne, chyba vam jedna jedina vec... tak si ju zozeniete a myslite si TERAZ UZ BUDEM DOKONALE STASTNY. a viete co? nikdy nebudete... lebo potom si spomeniete na nieco ine, dalsie, lakavejsie, prestiznejsie, co by sa vam este zislo. asi je to priroda. keby sme boli vzdy spokojni s tym co mame, nesli by sme dalej, neposuvali svoje ciele a koniec koncov, nic by sme nedosiahli...

okej, dlho pisem mimo toho, co som chcela. a co som vlastne chcela? v skratke, ze: najst si niekoho, koho by som chcela, nie je take jednoduche... ale nemienim byt otrokom toho, ze som SINGLE a depkarcit, ako som vcera zazila jednu spoluziacku. vykrikovat "kur.a to je!", len preto, ze ine dievca je stastne je OD-VE-CI! takze hlavne, neklesnut na duchu :D

o jeden mimopointovy clanok viac!
note: aj vy sa taaaak tesite na valentina ako ja? :P

Zivabbi

TabbiThron píše...0.05

30. října 2010 v 18:20 | TabbiThron
Tak a je to tu. Prišla som o svoju najlepšiu kamošku.
Teda, no..Najlepšiu kamošku. Hm..Za posledné mesiace sa tak nazvať nedala. Uznávam, ľudia sa menia, ale toto?!
Poznáte taký ten pocit, keď niekoho strácate. Snažíte sa mu prehovoriť do duše a NIČ nepomáha. Tak tento pocit som (sme) zažívala (/i) posledné mesiace.
Ale tak to už ďalej nešlo. Zasvietila červená stopka.
Snažila som sa. Všetci sme sa snažili. Nemyslela som si, že sa človek môže tak veľmi zmeniť. No opäť som sa mýlila. Chcela som jej ešte veriť. No včera mi došlo, že sa to už nedá. Už som ju úplne odpísala.
Možno to budem ľutovať. Možno som neurobila správne, ale uvedomila som si, že kamoši majú pravdu. Už sa jej neoplatí dať ďalšiu šancu.
Uvidíme, ako sa situácia vyvinie ďalej. Ale ja sa citovo vydierať nenechám.
Viem, že moji kamoši ma podržia. A ja podržím ich. :)

Jedna etapa môjho života sa skončila, aby mohla začať ďalšia, dúfam, že o to krajšia. :)
oly-hud.blog.cz
Sí jú sún

TabbiThron

Zivabbi píše 0.05

10. října 2010 v 12:15 | Zivabbi
Chcem byt bohata a mat vsetko, co chcem.

Dobre, mozno nie celkom...
Nechcem mat pocit, ze mam vsetko kupene. Niektore veci si chcem zasluzit sama. Momentalne by vsak bolo  lepsie preskocit istu etapu svojho zivota a vidiet sa tak o 10 rokov v buducnosti a dufat, ze vtedy uz budem moct cestovat po svete a uzivat si peniaze, kamaratov... 

Nie som stvorena pre kolobeh. Nevyhovuje mi skore ranne vstavanie, ucenie aaaa... .(
Vcera som bola poobede prec, vyspala som sa a zresetovala hlavu. Domacu z matiky som prepocitavala o pol 2 rano. A vysledok? Povychadzali mi priklady, pri ktorych som koncila.)
Niekedy je super robit divne veci. Aj pit mlieko na zastavke, sediet v tescu na zemi v teplakoch...

A momentalne idem, velmi netradicne, OBEDOVAT!.)

oly-hud.blog.cz
Mimi





TabbiThron píše...0.04

8. října 2010 v 17:47 | TabbiThron
Dnes je jeden z mála piatkov, na ktoré sa teším..Teda, teším sa na každý piatok, ale na tento sa teším ešte viac.
Point je ten, že dnes nám ten piatok nikto neskazí.
Viete, je jeden človek, kvôli ktorému sú piatky také, aké sú. Trápne. Také piatky zahŕňajú trápne pohľady typu: "nech už drží hubu", "ja tu nechcem byť" a podobne.
No dnes to bude iné. ČLOVEK s nami dnes nejde. Nebude to piatok plný trápnych pohľadov. Bude to Piatok. S veľkým P ;)
Aspoň dúfam :D

Sí jú sún

TabbiThron

Story about little boy

21. září 2010 v 14:36 | TabbiThron
Rozhodla som sa Vám tu dať jeden krásny príbeh. Teraz som si ho prečítala na tejto stránke :)
Nepísal ho síce Paulo Coelho, ale aj tak je neskutočne krásny. Kto nevie po anglicky, preložte si ho v Google Translator, lebo stojí za to. Je to príbeh o 5-ročnom chlapcovi a jeho otcovi.

ooo

A man came home from work late again, tired and irritated, to find his 5-year-old son waiting for him at the door.
"Daddy, may I ask you a question?"
"Yeah, sure, what is it?" replied the man.
"Daddy, how much money do you make an hour?
"That's none of your business! What makes you ask such a thing?" the man said angrily.
"I just want to know. Please tell me, how much do you make an hour?" pleaded the little boy.
"If you must know, I make $20.00 an hour."
"Oh," the little boy replied, head bowed. Looking up, he said, "Daddy, may I borrow $10.00 please?"

The father was furious. "If the only reason you wanted to know how much money I make is just so you can borrow some to buy a silly toy or some other nonsense, then you march yourself straight to your room and go to bed. I work long, hard hours everyday and don't have time for such childish games."

The little boy quietly went to his room and shut the door. The man sat down and started to get even madder about the little boy's questioning. How dare he ask such questions only to get some money?

After an hour or so, the man had calmed down, and started to think he may have been a little hard on his son. Maybe there was something he really needed to buy with that $10.00, and he really didn't ask for money very often. The man went to the door of the little boy's room and opened the door.

"Are you asleep son?" he asked.
"No daddy, I'm awake," replied the boy.
"I've been thinking, maybe I was too hard on you earlier," said the man. "It's been a long day and I took my aggravation out on you. Here's that $10.00 you asked for."
The little boy sat straight up, beaming. "Oh, thank you daddy!" he yelled. Then, reaching under his pillow, he pulled out some more crumpled up bills.

The man, seeing that the boy already had money, started to get angry again. The little boy slowly counted out his money, then looked up at the man.
"Why did you want more money if you already had some?" the father grumbled.
"Because I didn't have enough, but now I do," the little boy replied.
"Daddy, I have $20.00 now. Can I buy an hour of your time?"

TabbiThron píše...0.03

19. září 2010 v 17:43 | TabbiThron
V stredu som bola donútená upratovať. Pýtate sa: Prečo? Veď si sa na to mohla vykašľať. Nemohla som :D. Ako ste už možno čítali, v piatok u mňa boli týpci XY č.1-6. A preto som MUSELA upratať :D
Ako už Zivabbi písala, bolo úplne super...Lenže ja nechcem písať o piatku, ale o tej vyššie spomínanej strede..Ako som upratovala..
Okej, rozhodla som sa, že si upracem pod stolom. Bolo to (v mojom prípade) veľké rozhodnutie, keďže som pod stolom mala kopy časopisov, zošitov z minulého roka a kadejakých papierov.
Až teraz som si uvedomila, ako sa ja cez vyučovacie hodiny nudím. Hlavne teda cez slovenčinu :D. Totálne pokreslený zošit. V zošitoch z ostatných predmetov to bolo o čosi lepšie, ale aj tak som v každom zošite našla aspoň 2 strany vytrhnuté z Knihy maľovaných krížoviek.
Našla som kooopec ťahákov, hlavne teda z chémie. Bolo ich toľko, až som sa rozhodla, že si ich budem dávať do špeciálnej obálky :D
Našla som aj prihlášku na jeden nemenovaný casting, vytlačený rozpis busov v KE, do KE a z KE :D
Potom som ešte objavila emo pravidlá, ktoré som si vytlačila na jeden projekt do školy. Dosť som sa nad nimi zasmiala.
A absolútne nechápem, ako sa pod mojim stolom ocitla žiacka knižka z 5.ročníka..Len pre info, teraz chodím do 3. na strednej :D

Tak len btw, oplatí sa občas (prizvukujem, že naozaj len občas!) upratať pod stolom :D

Sí jú sún

TabbiThron

Zivabbi píše 0.04

18. září 2010 v 16:38 | Zivabbi
tieto moje clanky zacinaju mat pravidelnost. aku?? pisem vzdy cez vikend... lebo? mam cas!

PIATOK bol nezvycajny. Nesli sme do ziadneho baru, ziadnej pizzerie/restauracie, ziadneho Tesca, ziadneho mekaca/Maxu. Isli sme k TabbiThron domov. Rozhodli sme sa, ze budeme netradicni a urobime si piatok s hrami. Najskor sme hrali princezny na plese (tak sa to vola?). Mam vsak pocit, ze chalanom sa tato hra velmi nepozdavala... Kto vie preco ?!! :D:D Vtedy sa stala zaujimava vec. Prisla S. .

Vsetci sme z toho boli trochu vyvaleni, kedze sme nevedeli, ci dojde alebo nie. Musim priznat, pomyslela som si "Tak toto bude dalsi zaujimavy vecer". A bol. Zacali sme hrat Monopoly. Hrali sme ich dost dlho, ked sa to zacalo zvrhavat k podvodom na jednej aj na druhej strane... :D:D Tak sme sa spojili. Mam taky pocit, ze S. duel medzi dievcatami a chalanmi velmi nebavil, kedze vzdy bola na fejsbuku cez WIFI. Ale jej vec... Mne bolo fajne a straaasne som sa prejedla. Ako fakt, taaaake dobroty sme jedli: kolaciky, pudincek, vexta, kysle zizalky, chipsy, tycinky aaaa SUMIVE CUKRIKY. Omg, ved mam minimalne o 10 kil viac jak vcera. Tento tyzden bude asi trosku dietnejsi:D:D

Opustam Vas, idem este dp sprchy a k TabbiThron... Ideme urobit par fotiek. Mozno fotiek prirody, mozno profiloviek... We will see! .)

PS: Blogove "dakujeme za super vecer", TabbiThron .)

emo story by TabbiThron&Zivabbi 0.02.

15. září 2010 v 11:36 | TabbiThron
Warning!
Tento príbeh nie je vytvorený s cieľom niekoho uraziť. Má slúžiť na pobavenie, preto keď Vás uráža alebo sa Vám nepáči, jednoducho ho nečítajte. Ďakujeme.
_____________________________________
Príbeh píšeme spolu so Zivabbi, pár slov/viet ona a pár ja.
_____________________________________

A keď sa nepodrežú, musia sa utopiť v krvi..Samozrejme svojej alebo v krvi svojich emo-friends. Prípadne v dračej, ktorú Slugi predáva..
Ale to emáci netušia..Oni sa zaujímajú len o svoj emo-živit/neživot (ako umrieť)a netušia, čo je HP a Slugi..
No ale späť k Vivi-emo-nepózerke..Jej život bol o inom. O ničom. A preto stala emákom. Teda emáčkou. Myslela si, že keď bude emo, bude mať konečne kamarátov..Teda, bude mať len emo-friends, ale to jej zjavne nevadilo...No napr. v škole vnímali Vivi tak, že je to 15-ročná socka, ktorá nemá kamarátov, má ligotavú ofinu..Ale to všetko je len maska..Vo vnútri je Vivi iná. Je to dievča, ktoré sa všemožne snaží získať si kamarátov, len nevie ako. a bola z toho úplne zúfalá. A preto sa rozhodla, že si založi blog, aby sa z tých všetkých zúfalstiev vyspovedala. No niekedy sa všetko dosere. V detstve pár kamošov mala, no o všetkých nejakým záhadným spôsobom prišla...

pokračovanie nabudúce...

Zivabbi píše 0.03

11. září 2010 v 21:29 | Zivabbi
konecne mam trosku casu... mozno je to tym, ze je sobota vecer a ja som (radsej) ostala doma.

toto asi bude viac clankov dokopy, pretoze inspiracie bolo za posledne obdobie dost.)

1.) Par ludi mi jemne naznacilo, ze moj zivot je mimoriadne plytky. Vraj by nemal byt len o premierach dalsich serii serialov, o hudbe, o nakupovani, o tom aky lak na nechty si dam ako dalsi...
       Moja otazka je, co po nas ludia chcu? Ked nie sme presne taki akych nas chcu oni, nie sme dobri? Ake maju ludia pravo kritizovat nas VLASTNY zivot? Dodnes som si myslela, ze kazdy ma pravo na svoje omyly. A ja to pravo chcem vyuzit a zit si po svojom. Je snad samozrejme, kazdy ma svoje sny, ciele ale netreba to prehanat. Ak raz viem, ze dovolenkovat buduci rok niekde vo vesmire nebudem, je zbytocne klamat sama sebe a nahovarat si, ze to tak bude! Tymto nechcem nikoho podcenit, ale zase nie je na mieste sa precenovat ak nato nemate... Tak ci tak, vela stastia!


2.) Schopnosti. Chcela by som byt clovek, ktory MA na nieco talent. Lebo realita je ina. Mam pocit, ze mi nic nejde... Tymto nechcem povedat, ze mi je luto, ze nie som v nejakej talentmanii alebo kde. Ja len, ze dnes je velka konkurencia sikovnych ludi a ja medzi nich jednoznacne nepatrim. Smola! Aj taki musi byt! Stale mozem byt expert v serialoch :D:D:D


3.) Skola. Sme v nej poriadne len 1 tyzden a uz mam dost. Dost fyziky, biologie, chemie, hnusnej ucitelky anglictiny a sloviny ci mnozstva domacich z matiky. Ano ano, ubija a zabija ma to... Preto sa nikto nemoze cudovat, ze som dnes vecer ostala doma. Svinsky ma boli hrdlo, mam zvysenu teplotu a som nachladena. Sice som mala ist na jednu oslavu, no nakoniec som nesla, pretoze by to bol hlupy napad, kychat tam na ludi okolo... :-// Tak ci tak, oslavenkyni vseto najlepsie!.)

Myslim, ze zatial je to asi vsetko. Ak mi nieco este napadne, bude new clanocek.)

Idem spat do svojej plytkej reality a dala som si zavazok, ze nakreslim aspon 3 grafy z DU z matiky. Za cely den nevydalo... :D:D

TabbiThron píše...0.02

5. září 2010 v 8:47 | TabbiThron
Včera som bola na jednom stretku (nebudem Vám písať kde, čo, kto...chápete, anonymita :D) a úplne fest super bolo. S osobami XY č.1-4 sme hrali jednu hru. Normálnu spoločenskú hru :D. Bola to dosť haluz, keďže len 1 chalan vedel pravidlá, ktoré boli tak zložité, že sme ich všetci pochopili až možno v polovici hry. Na tom by nebolo nič zlé, ale my sme tú hru hrali asi hodinu a pol :D. Jasné, šikovní gymnazisti! :D
Myslela som si, že domov dojdem skoro, tak okolo tej siedmej, potom pozriem nejaký film a bude mi fajn. Čo sa však, samozrejme, nestalo. O 10.15 sme ešte len dohrali hru. Keďže v sobotu večer väčšinou von nechodím, nevedela som, kedy mi ide posledný bus (nie nočák). A, samozrejme, nikto nebýva na tom konci mesta ako ja (čo som zistila až včera večer :D). Ale nakoniec ma jeden chalan odviezol domov, takže super :) (Problem solved :D) Myslím, že nabudúce si zistím, kedy mi chodia busy :D

Sí jú sún

TabbiThron

Zivabbi píše 0.02

4. září 2010 v 15:34 | Zivabbi
This is the END (of summer) :-// Je to smutne, ale je to tak. A preto sa da povedat, ze vcerajsi piatok bol nas prvy piatok vonku v skolskom roku 2010/2011. Ak mam byt uprimna, cakala som kvoli jednej osobe miernu katastrofu. Myslela som si, ze bude NUDA a budeme zase ako "zdochnute psy"... :P

Realita? Dana osoba napisala sms-ku, ze nepride. Prekvapuje vas to? Mna ani nie... Ano ano, som hnusna! A ako bolo??? No v skratke, zase raz sa potvrdilo, ze nezalezi na tom kde ste, ak ste dobra partia.) Mozem to potvrdit. Bolo fajne. Vecer sme zacali, kedze my sme taki medzinarodni, v talianskej pizerii. Predtym bol cinsky piatok, teraz taliansky!.)

    Tak sme si povedali, ideme do TESCA! Ano, mozno vam to pride divne, piatok vecer v Tescu? Ale stalo to zato! Prv sme si spravili kniznicu medzi regalmi s knihami a tak sme presli kazdu jednu ulicku... Vsade bolo nieco super, ci uz Curver detsky odpadkovy kos, vopchacikovac, susicka ovocia, stetky a stetinky, vysavace, zehlicky na vlasy... Sranda proste! (aj ked pri regaloch so skolskymi potrebami som mala divny pocit :D:D)


Ale kedze sme neboli zvyknuti vstavat rano skoro, piatok sme skoncili dost zavcasu a pobrali sa domov, ku serialom a niektori sli priamo do svojej postele.)

emo story by TabbiThron&Zivabbi 0.01.

3. září 2010 v 14:59 | TabbiThron
Warning!
Tento príbeh nie je vytvorený s cieľom niekoho uraziť. Má slúžiť na pobavenie, preto keď Vás uráža alebo sa Vám nepáči, jednoducho ho nečítajte. Ďakujeme.
_____________________________________
Príbeh píšeme spolu so Zivabbi, pár slov/viet ona a pár ja.
_____________________________________

Bola raz jedna Emo-holka, ktorá sa stala emáčkou len preto, že si myslela, že je to IN. → Bola to len trápna pózerka.
Aspoň to si o nej myslel Feli, ktorý bol tiež Emo. Nebol však Emákom preto, že si myslel, že to je IN. Bol Emo, lebo sa mu páčil ten štýl a cítil to tak už dávno predtým, ako sa rozpútal Emo-BOOM. Veď to poznáte...Žiletka poblízku a ten vnútorný hlas Vám našepkáva:"Rezni sa! rezni!" A vy samozrejme počúvnete...Tak to videli pózeri...No Feli vedel, že Emo je o inom...
Pýtate sa o čom? No predsa o sexi ofinke, ktorá sa na slnku ligoce. Ale nie...Teraz vážne :)..No vážne..Ligoce sa..Ale Vážne..Ligoce sa len vtedy, keď ju potriete veľkým množstvom gélu na vlasy + samozrejme, nalakujete ju..A nezabudnite učesať, point je aby ste videli čo najmenej :)..Povolené je vidieť len ostatných emákov..Nič iné! A tí emáci môžu vidieť tiež len emákov → teda Feliho a Vivi. A tak vznikajú emo-páriky.
Avšak emo-páriky nie sú len také obyčajné. K narodeninám emo-dieťaťa rodičia dostanú nielen finančný príspevok, ale aj 12-kusové balenie laku na vlasy. Pre každý prípad. A, samozrejme, rodičia emo-pózerov dostanú navyše 5ks balenie žiletiek Gilette. A pri narodení KAŽDÉHO dieťaťa dostanú rodičia (nemusia byť emáci) žehličku na vlasy, keby ich dieťa bolo náhodou emo. Avšak dnes deti, ktoré nie sú emo sú OUT. A preto sú teraz všetky deti, ktoré nechcú byť OUT emáci. A píšu po emo blogoch komenty typu: LoL, XiXi, CmuQ a pod.(ROFL, ahojiQ, papiQ).
Žerem ich, tieto deti sú super :)..Ale nie, nežereme ich, oni sa musia podrezať, nie zožrať :)...A keď sa nepodrežú, musia sa utopiť v krvi..Samozrejme svojej alebo v krvi svojich emo-friends. Prípadne v dračej, ktorú Slugi predáva..

pokračovanie nabudúce...

Zivabbi píše 0.01

1. září 2010 v 19:12 | Zivabbi
Som strasna  luckerka alebo idiot  ???

Vybrali sme sa s mamkou na nakupy! As usual, utok na C&A, Mark&Spencer a H&M...

A ako to dopadlo?  Hmmm, radsej nepoviem: "tatik to vravel". Presne, je 1.9. t.j. statny sviatok na Slovensku, hnusne pocasie aaaaa co urobia ludia? Nahrnu sa do obchodneho centra!!!    
     Ako fakt, bola tam kopa mladych, ktori aj tak len sadnu hore do mekaca, kopa starych, ktorych to tam v podstate ani nebavi a kopa malych hnusnych deti, ktore revu /jj, nemam rada male deti/.

V C&A som si vyhliadla par super veci, ale 20 minut cakania pri kabinkach ma teda dost nastvalo. A ked som uvidela rad pri pokladni, povedala som si, kaslat nato, ideme inde. Teraz to asi trosku lutujem, lebo mali krasne SIX prstene v akcii. Ale cakat tam, tak asi umrem! .(

Dalsi bod mojho nastvania je H&M. Mali tam sice par peknych veci, aaaale samozrejme, ked ja daco chcem: NEmaju moju velkost! Mali len XS-ka a potom povacsinou L-ka. Vysledok? kupila som si jedno cierne obycajne tricko. A kupili sme este jedno namornicke a jednu koselu, len sme sa este nedohodli, ci bude moje alebo mamkine.)

Najlepsia vec dnesnych nakupov? Jednoznacne obchod Tchibo, kde sme kupili uzasnu KAVU, ktoru som prave vypila. Malo to tak ci tak hacik, chceli sme si tam dat capuccino (najlepsie na svete), no nemas kde sadnut! Prosteee, moje stastie...

A co s nacatym vecerom? Rozmyslala som, ze zavolam TabbiThron ci niekde nejdeme, ale kedze to pocasie je DOST sproste a chladne, zaleziem pod deku a budem citat nejaku knizku, ktoru mam od nej pozicanu uz 1000 rokov, ale nahlas to radsej ani nepripominam... A ano, psychicky sa musim pripravit na zajtra- zacina nam skola a ja neviem co si obleciem! Jedine stastie, obuv mam poriesenu, ze TabbiThron ? .))

A ako tu bolo spominane, mali sme ist vcera vecer von. TabbiThron vsak bola na jednej party, ja som mala teplotu a mamka ma nechcela pustit. Isla som si lahnut, dala theraflu a som zdrava!.)
A pravdepodobne ani nelutujem, ze som vecer stravila doma, mrznut niekde a nudit sa mi nepride idealna kombinacia, ked vam nie je najlepsie .( 





TabbiThron píše...0.01

1. září 2010 v 16:09 | TabbiThron
Divný deň je dnes. Česi sú už v škole, zatiaľ čo nás, Slovákov, to čaká až zajtra (thx, GOD :)). Moja sestra je divná. Teší sa do školy. Ale to bude asi tým, že má 8 rokov :D. To ju prejde :D. Dúfam..Úplne mi praská, nechce sa mi nič..A vonku je fest zima, čiže neviem, čo si zajtra obliecť.
Včera bol spoko deň. Bola som na jednej ekšn, super bolo :). BUT..Ptm som mala ísť ešte von, lenže ani Zivabbi nešla a ja som volala človeku XY č.1 a jeho hlas neznel veľmi nadšene, keď som mu povedala, že dojdem za nimi. Tak som za nimi nešla a išla som home. Zapla som si nové DVD a potom Transpotting, ale nedopozerala som to..Zatiaľ mi to pripadá ako kópia Requiemu, tak uvidím, no..

Sí jú sún

TabbiThron
 
 

Reklama
Reklama