The story.

16. srpna 2011 v 21:49 | Zivabbi |  Píšem, Píšeš, Píše..
Mám potrebu napísať dlhý článok. Možno vám príde bez pointy, možno si ho ani neprečítate, možno si ho píšem sama pre seba, možno vám bude pripadať ako článok 12ročného decka. Nikdy som netvrdila, že viem písať a nikdy som tiež netvrdila, že tento článok bude bez akejkoľvek gramatickej chyby. Nezvládam chat na FB, článok, hudbu a kňučiaceho psa naraz.)

...prejdime k článku...
Nemyslím si, že som niečim výnimočná, ale nemyslím si ani, že som ako väčšina dievčat mojho veku. Myslím také tie kočky, ktorých jediná zábava je ísť na diskotéku, vy...viť sa s každým opitým chalanom a tak ďalej... Zvyšok si už určite viete domyslieť.
Toto nie je pointa článku, k pointe možno ešte prídeme...
Tak poďme nato! Prišla som domov, zaparkovali sme pred garážou, môj pes sa rozbehol k ceste a ja som išla za ním, aby ho neprešlo auto... A vtedy som si ho všimla... Koho? Na tom nezáleži. Hovorme mu človek. Niektorých ľudí stretnete a ste zato vďační, niektorých poznáte od detstva a ani si neuvedomujete, ako ich máte radi. To je asi ten prípad... A potom sa niečo muselo stať (vždy sa niečo musí dosrať). Ako to už býva, ten niekto, alebo teda niekto plus jeho rodina sa odsťahovali na druhý koniec Slovenska. Neviem, čo to so mnou zrobilo... Ale chýbali mi. Možno sa mi daný človek páči, možno som stále decko, ktoré som bola niekedy a možno znovu túžim liezť s ním po preliezkách a hrať bedminton.
Niekedy mám dosť obrázkov na imgfave, kde sú všetci smutní, majú zlomené srdcia, píšu depresívne quoty a podobne. Asi by som klamala, keby som povedala, že ich nechápem. Ak potlačím to racionálne v sebe (nie, teraz nemyslím chlebíčky), naozaj ich chápem. Pre niektoých ľudí nebudete nikdy dosť dobrí, nevera je dnes celkom "in"...- možno preto je tak veľa smutných obrázkov a ľudí... A čo som tým chcela povedať? Snáď iba to, že treba mať ciele a sny. Neviete ako a skončíte ešte lepšie ako ste očakávali. Zvykla som si, že vždy sa všetko nejak porieši. Či dobre alebo zle, ale život ide ďalej. Ako raz Hagrid povedal: "Čo ma prísť, príde, a keď to príde, budeme si s tým musieť dať rady." A možno raz príde aj to, že naše cesty sa s daným človekom spoja a už sa nerozdelia... A ako sa to nestane, život pôjde ďalej...



Tento článok som písala presne 49 minút. Keď som si ho v hlave formovala, bol úplne o niečom inom. Nevadí. Mne určie nie a pochybujem, že vy ste s čítaním došli až po koniec.)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 *Nessa *Nessa | Web | 16. srpna 2011 v 22:12 | Reagovat

krásný blog,navštiv též můj,dík

2 TabbiThron TabbiThron | 12. září 2011 v 15:34 | Reagovat

Dosla som az nakoniec..a napis mu..len tak..ako sa ma..ako ide zivot..a ci ta nepride pozriet :) sere me ze to citam az teraz, nevedela som, ze sa oly este vyuziva..kludne uz pis vsetko na ten aktualny blog, ved aj tak vies, ze jediny clovec, co to cita, je ta lama (+ja)..a to, ze clovek sniva a robi somariny este neznamena, ze neni decko ;)

3 minieesims3 minieesims3 | Web | 26. února 2012 v 14:08 | Reagovat

prosíím hlas pro Miniee http://simsakove.blog.cz/1202/soutez-miss-sims-1-kolo#komentar98156216 díky Jestli chceš oplatím :-)

4 SergiooH SergiooH | E-mail | 16. ledna 2017 v 19:58 | Reagovat

I found this page on 12th place in google's search results. You need some search engine optimization. Many webmasters think that seo is dead in 2017, but it's not true. There is sneaky method to reach google's top 5 that not many people know. Simply search for:  pandatsor's tools

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama